Príbehy

14184http://www.redcross.sk/kampane/valentinska_kvapka_krvi_2019

Skutočné príbehy pani Ivety Mackovej a pani Veroniky Kopúnkovej

Láska má veľa podôb. Pani Iveta Macková je zo Senice. Pred mnohými rokmi prijala transfúziu krvi, aby sa potom sama stala darkyňou krvi. Pani Veronika Kopúnková tiež pochádza zo Senice. Aj ona sa ako mladá ocitla v náhlom vážnom ohrození života a zachránila ju darovaná krv. Hoci sama po prekonaní choroby už nemohla krv darovať, povzbudzovala k darcovstvu nielen svoju rodinu, ale organizovala pre darcov krvi odberové autobusy. Vypočujte si skutočné príbehy týchto úžasných dám.  

„Láska má veľa podôb. Pred 24 rokmi som prijala transfúziu krvi. Po určitom čase som sa rozhodla pre darcovstvo, nakoľko mám krvnú skupinu nula negatív. Darovala som desaťkrát a týmto chcem pomôcť zachrániť život aj druhým.

Láska má veľa podôb. Ja som sa ocitla ako mladá v náhlom vážnom ohrození ľudského života a keby nebolo darcov krvi, tak by som dnes skutočne nebola medzi živými. Ja som veľmi vďačná za ten dar života, ktorý sa mi dostal a preto som počas môjho celého života vlastne i napriek tomu, že ja som osobne nemohla darovať krv zo zdravotných dôvodov, som veľa robila pre to, aby som povzbudzovala, či už v mojej rodine vlastnej, či už manžel, brat, zať a teraz aj vnuk, že darujú všetci krv, sú darcami krvi. A chcela by som k tomuto vyzvať všetkých mladých ľudí, ktorí majú tú možnosť a že zdravotný stav im dovoľuje aby skutočne darovali krv, je to veľmi vážna vec a že skutočne tu ide o záchranu ľudských životov.“  

Príbeh Michaely Muchovej

Michaela Muchová je v súčasnosti študentkou všeobecného lekárstva na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine Univerzity Komenského. Miška je hrdou dobrovoľníčkou a v Mládeži Slovenského Červeného kríža sa venuje vzdelávaniu v oblasti prvej pomoci. Aj napriek jej mladému veku, zdravie ju už raz zradilo, a to pred piatimi rokmi. Na nevyhnutnú plánovanú operáciu potrebovala krv. Pani Adriana je darkyňou krvi. Darovanie krvi pre tých, ktorí ju potrebujú je pre ňu samozrejmosťou a vyzýva aj ostatných zapojiť sa do Valentínskej kvapky krvi. 

„Láska má veľa podôb. Mne to dokázali ľudia, keď pred piatimi rokmi sa dokázali spojiť a darovať mi krv, keď som ju potrebovala. Chcela by som sa týmto poďakovať všetkým darcom, ktorí mi darovali krv a tým mi pomohli pri mojej plánovanej operácii. A týmto by som chcela vyzvať všetkých ostatných, ktorí ešte krv nedarovali, aby to skúsili a nikdy nevedia, komu tým zachránia život. Aj ja by som sa chcela stať darkyňou krvi a verím, že sa mi to raz splní.“

Poďakovanie Zuzany Lazarovej

Zuzana Lazarová a Iveta Lešťanová sú dlhoročné priateľky, pedagogičky, obidve pochádzajú z Levíc.  Spája ich nielen učiteľské povolanie, ale aj vážny pracovný úraz Zuzkinho otca, ktorému darovaná krv pomohla zachrániť život. Pani Iveta je dobrovoľníčkou Slovenského Červeného kríža a náboru nových darcov krvi sa venuje už 19 rokov. Sama krv darovať nemôže, no o to viac vie motivovať tých, ktorým to zdravotný stav umožňuje.

„Ivetka, chcem sa ti zo srdca poďakovať za to, že si oslovila toľko darcov, ktorí pomohli zachrániť život môjmu ocinovi, ktorý v roku 2015 utrpel vážny pracovný úraz a dlhodobo bojoval o život, bol uvedený aj v umelom spánku a krv od týchto konkrétnych ľudí mu naozaj pomohla zachrániť život. Ja pociťujem veľmi silnú potrebu im všetkým poďakovať. Bol to veľmi silný zážitok vidieť mená toľkých ľudí na zozname, ktorí prišli darovať krv práve na meno môjho otca a o to silnejší pocit, alebo potrebu poďakovať mám voči tým ľuďom, ktorých mená vôbec nepoznáme a ktorých krv práve koluje v žilách môjmu ocinovi dnes. Chcem sa im všetkým poďakovať, lebo neviem, či je niečo silnejšie a krajšie v živote človeka ako to, že môže zachrániť život inému. Nebojte sa a odhodlajte sa darovať krv. Možnosť zachrániť ľudský život je naozaj výsadou.“

MUDr. Ján Mačkin 

Prinášame Vám príbeh MUDr. Jána Mačkina, primára anestéziológie a intenzívnej medicíny v Nemocnici v Brezne a predsedu územného spolku Slovenského Červeného kríža v Banskej Bystrici. Pomáhať nezištne druhým pod záštitou Slovenského Červeného kríža začal pod vplyvom udalosti, ktorá sa odohrala ešte v roku 2006 na dovolenke v Chorvátku. So svojou manželkou predebatovávali prekrásny deň strávený na slniečku, keď náhle došlo u jeho manželky k zástave srdca a on ju oživil a vrátil späť do života.

„Ako predseda územného spolku Slovenského Červeného kríža som každý rok oceňoval darcov krvi. Pre mňa ako lekára bolo úžasným zážitkom stretávať sa s ľuďmi, ktorí darovali iným ľuďom kúsok seba, zachraňovali im život, prinavracali im zdravie a ja som mohol byť ako lekár na strane transfúzie a mohol som ju podávať. Boli to pre mňa veľmi prekrásne zážitky a neskutočne som si vážil ľudí, ktorí dobrovoľne darovali krv.

V jeden deň v auguste som sa išiel bicyklovať . V meste Brezne ma predbiehalo auto a spod kolies auta vybehla mačka. Tá mačka mi narazila do predného kolesa a ja som sa ocitol na asfalte, následne som utrpel polytraumu a bol som privezený na vlastné oddelenie, kde ma moji lekári ratovali. Po týždni som išiel domov a náhle sa doma môj stav zhoršil, pretože mi prerezalo zlomené rebro cievku v hrudníku, nakrvácal som do hrudníka, upadol do bezvedomia, stratil som veľké množstvo krvi, okolo 3,5 litra krvi a transfúzie mi zachránili život.

Pointa môjho príbehu je v tom, že na jeseň roku 2015 som išiel po prvýkrát odovzdávať plakety dobrovoľným darcom krvi v pozícií toho, ktorý sám za seba ďakoval za to, že mu títo krásni ľudia zachránili život. Bol to pre mňa neskutočne dojímavý zážitok. Mám taký pocit, že to bolo dojímavé aj pre tú druhú stranu, pre tých ľudí, ktorí dostávali plakety za dlhoročné opakované darovanie krvi. Vrcholom tohto zážitku bolo, keď mi darca so slzami v očiach ďakoval za príhovor a ja som mu zase ďakoval za záchranu života. Myslím si, že to bol jeden z najväčších zážitkov v mojom živote a je to aj dôvod prečo robím v Červenom kríži a prečo je moja práca taká úžasná.“

0123