Prázdniny prvej pomoci

1894

Štvrtok 14. mája sa členovia M SČK v Leviciach zišli a postupne sa dostavili na chatu Kremenisko pri Banskej Štiavnici, kde sa mali konať 4-dňové Prázdniny prvej pomoci. Všetci boli plní očakávania a hlavne sa nevedeli dočkať obedu. Hoci nám počasie neprialo, po krátkej prestávke sme sa všetci zišli aj s našimi lektormi a zároveň vedúcimi v improvizovanej konferenčnej miestnosti, ktorí pre nás mali pripravené rôzne zoznamovacie hry. Okrem toho, sme si zaviedli určité pravidlá a zahájili rôzne hry, ktoré sme mohli hrať počas celého dňa.

Napätá atmosféra sa postupne uvoľňovala a my sme sa mohli pustiť do študovania prvej pomoci. Pomocou prezentácií, ale aj praktického vyučovania sme nestrácali pozornosť a s radosťou sme prijímali nové informácie. Samozrejme nemohla chýbať ani nočná hra.

Druhý deň sme pokračovali vo výučbe ako správne podať prvú pomoc a svoje znalosti sme si následne mohli hneď overiť na modelovej situácii. Tento deň už bol trochu menej náročný, a tak priestor dostali aj rôzne hry na odreagovanie. Taktiež sme absolvovali aj menšiu túru do Sv. Antona. Pred večerou nás prišla pozrieť pani riaditeľka SČK v Leviciach, ktorá nám priviezla so sebou aj ďalšiu vedúcu. Chvíľu s nami pobudla, povedala pár milých slov a opustila nás kvôli ďalším povinnostiam. No my sme nelenili a rozhodli sme sa vypočuť si prednášku o EDI a Kvapke krvi.

Sobota bola v znamení histórie SČK, humanitárneho práva, štruktúrach a aktivitách M SČK. Keďže sme museli veľa počúvať, našu pozornosť sa rozhodli naši skvelí lektori opäť obnoviť zábavnými hrami. Podvečer sme zmenili tému dňa na pre nás niečo aktuálnejšie, a to HAP-ko.

Hoci diskusie na rôzne témy nemali núdzu celý náš pobyt, táto bola asi najaktívnejšia. Čas na hodinkách ukazoval stále viac a viac a my sme sa čím ďalej, tým viac zabávali. Nakoniec sme skončili na izbe lektorov, keďže sme nechceli rušiť aj ostatných návštevníkov rekreačného komplexu. Už boli konečne všetci účastníci oťukaní a my sme zistili, že zajtra doobeda odchádzame. Absolútne nikomu sa nechcelo, všetkých sa tak veľmi páčilo. Nadránom sme naše nočné posedenie definitívne rozpustili a išli sa aspoň na pár hodín vyspať.

Nedeľné ráno sme strávili balením. Po našich posledných raňajkách, sme ešte písali naše názory, pochvaly, prípadne pripomienky na naše spoločne strávené PPP a na úplný koniec ešte Zrkadlá – odkazy pre tých, s ktorými sme tu boli. Ešte spoločná fotka a už pre nás prišiel odvoz. Mne osobne sa odchádzalo veľmi ťažko. Keby som mohla, tak ostanem aspoň ďalšie 3 dni, ale nedalo sa.

Spoznali sme tu všetci kopec úžasných ľudí, zažili sme hrozne veľa zábavy, naučili sme sa, čo nám mozog dovolil a naše duše, srdcia ale aj zmýšľanie boli silno zasiahnuté niečím novým a zároveň zmysluplným. Všetkým, čo nám to umožnili, patrí jedno veľké ĎAKUJEME!