PRÍBEHY POD STROMČEK: MLADÍ ĽUDIA MAJÚ V ČERVENOM KRÍŽI VEĽA MOŽNOSTÍ NA REALIZÁCIU

Práca pre Slovenský Červený kríž nepozná hranice a vytvára neuveriteľné príležitosti pre osobný rozvoj. A to doslova. Červenokrižiačka Barbara Nádašiová z Popradu si splnila svoju túžbu naučiť sa niečo nové a uplatnila svoje profesionálne schopnosti v práci pre Medzinárodný výbor Červeného kríža na misii v Severnej Kórei.

Práca pre Slovenský Červený kríž nepozná hranice a vytvára neuveriteľné príležitosti pre osobný rozvoj. A to doslova. Červenokrižiačka Barbara Nádašiová z Popradu si splnila svoju túžbu naučiť sa niečo nové a uplatnila svoje profesionálne schopnosti v práci pre Medzinárodný výbor Červeného kríža na misii v Severnej Kórei.

Barbaru to vždy ťahalo do zdravotníctva a chcela vo svojej profesii liečiť ľudí. „Maminka bola zdravotníčka. Vždy som obdivovala, ako pomáha druhým,“ hovorí Popradčanka Barbara. Jej cesta sa snom sa začala, keď mala sotva 7 rokov. Stala sa členkou hliadky mladých zdravotníkov a na svoj odznak Červeného kríža bola nesmierne hrdá. V prvých rokoch ju napĺňalo nielen to, že sa naučila niečo nové, ale aj úžasná partia dobrovoľníkov a priateľov, ktorých mala vždy okolo seba. Roky plynuli a Barbara začala objavovať ďalšie možnosti, ktoré jej Červený kríž ponúkal. „Začala som s malými projektmi u nás v Poprade. S ostatnými mládežníkmi sme robili prednášky a organizovali národné kampane. Stala som sa Predsedníčkou Územnej Rady Mládeže SČK, neskôr dokonca prezidentkou. Po rokoch dobrovoľníckej práce pre Červený kríž som sa odhodlala ísť aj na pracovný pohovor a to priamo pre Medzinárodný výbor Červeného kríža,“ opisuje svoje pôsobenie v radoch Červeného kríža a pokračuje: „Bol to môj sen od pätnástich a ani som nedúfala, že sa mi to raz podarí. Záujem o prácu vo výbore je obrovský. Najskôr musíte zaujať svojím životopisom, skúsenosťami a potom nasleduje niekoľko kôl náročných pohovorov.“

Pracovníci si nemôžu vybrať, do akej krajiny pôjdu. Odmietnuť misiu však môžu. Už pri pracovnom pohovore majú možnosť povedať, kam ísť nechcú, no potrebujú mať na to aj pádny dôvod. Ak odmietnu jednu krajinu, môže prísť ponuka do inej, pre nich ešte neprijateľnejšej. Barbaru čakala Severná Kórea a i keď mala spočiatku obavy, 20 mesiacov fyzioterapie vo vojenskom rehabilitačnom centre dopadlo nad jej očakávania. „Musela som odbúrať predsudky a vnuknuté názory na kultúru a krajinu. Zistila som, že Kórejčania sú veľmi milí, pohostinní, radi sa zabávajú a správajú sa s rešpektom a úctou. Naučila som sa tu pracovať vo veľmi zložitých podmienkach, podvoliť sa pravidlám a tiež trpezlivosti a diplomacii,“ vysvetľuje Barbara a neskrýva nadšenie nad schopnosťami Severokórejčanov: „Sú neskutočne kreatívni a vedia z ničoho vytvoriť niečo. Denne sa stretávajú s častými výpadkami elektriny, kúrenia či vody. Napriek tomu si Kórejčania vedia udržať dobrú náladu a sú nesmierne vďační za nové vedomosti, či praktické zručnosti.“ Život a práca pre Červený kríž tak Barbare otvoril nový priestor, aby spoznala inú krajinu, kultúru a jej režim.

Každý mladý človek si v Červenom kríži môže nájsť svoju cestu. Keď je šikovný a naozaj sa o dobrovoľnícku prácu zaujíma, nielenže môže pomôcť iným ľuďom vo svojej komunite či okolí, ale môže sa aj veľa naučiť. Práca pre významnú organizáciu s medzinárodným pôsobením mu otvára veľké možnosti na sebarealizáciu a získavanie nových skúseností do ďalšieho života. Barbara dnes žije v Poprade a venuje sa hlavne svojej rodinke. Pracuje ako fyzioterapeutka a samozrejme naďalej aktívne pracuje ako dobrovoľníčka pre Slovenský Červený kríž.

Barbara je príkladom mladého človeka, ktorý využil svoj potenciál a splnil si sen o dobrovoľníckej, ale aj profesionálnej práci na medzinárodnej úrovni. Budeme radi, ak nás podporíte a tým pomôžete rozvíjať potenciál mládeže pomáhať druhým.