PRÍBEHY POD STROMČEK: SIMONKA DOKÁŽE V SENICKOM STACIONÁRI ROZŽIARIŤ KAŽDÝ DEŇ
https://redcross.darujme.sk/1941/
Denný stacionár Slovenského Červeného kríža v Senici sa možno na prvý pohľad veľmi nelíši od iných podobných zariadení. Kto sem však raz zavíta, uvidí predsa len niečo výnimočné. Každý deň úsmev na perách, ochota pomôcť, no najmä nikdy nezabudnúť na nikoho jubileum, to dokáže len Simonka. Je obrovským darom pre celé zariadenie, pretože až pri pohľade na ňu človek pochopí vzácnosť a čaro života.
Denný stacionár Slovenského Červeného kríža v Senici sa možno na prvý pohľad veľmi nelíši od iných podobných zariadení. Kto sem však raz zavíta, uvidí predsa len niečo výnimočné. Každý deň úsmev na perách, ochota pomôcť, no najmä nikdy nezabudnúť na nikoho jubileum, to dokáže len Simonka. Je obrovským darom pre celé zariadenie, pretože až pri pohľade na ňu človek pochopí vzácnosť a čaro života.
Mladé žieňa s veľkým srdcom a nádhernou detskou dušou, taká je naša Simonka. Na Červený kríž v Senici prišla ako malé dievčatko so svojou babičkou, ktorá bola aktívnou dobrovoľníčkou Územného spolku Slovenského Červeného kríža v Senici. Simonka sa zúčastňovala všetkých akcií, zvlášť pri detských aktivitách bola vždy veľmi iniciatívna a úspešná. Po babičkinej smrti pravidelne dochádza do Denného stacionára Slovenského Červeného kríža dnes už s 85-ročným dedkom. „Veľkým prianím Simonkinej babičky bolo, aby sme jej boli oporou aj napriek tomu, že má svoju milujúcu rodinu. Vkladala do nás veľkú nádej a túžila, aby sme sa po jej smrti starali o Simonku tak ako to robila ona. Slovenský Červený kríž sa pre Simonku stal druhou rodinou a my sme nesmierne vďační za to, že môže byť klientkou nášho zariadenia. Jej babička vždy hovorievala, aká je šťastná, že ju má a že Simonka obohacuje jej život. Dnes už viem, o čom hovorila, pretože obohacuje aj ten môj, vlastne život každého v našom stacionári,“ neskrýva dojatie Veronika Kopúnková, bývalá riaditeľka a stále aktívna dobrovoľníčka Územného spolku SČK v Senici.
Denný stacionár v Senici je tu pre klientov, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Aktívne sa venuje ľuďom trpiacim Alzheimerovou chorobou, pervazívnou vývinovou poruchou, sklerózou multiplex, schizofréniou či demenciou. Okrem pomoci pri bežných činnostiach, ponúka stacionár svojim klientom aj sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu, pracovnú terapiu v keramickej dielni, muzikoterapiu, tréningy pamäte či zdravotnícku starostlivosť. „Duševná terapia našich klientov je už Simonkina parketa,“ hovorí s úsmevom Veronika Kopúnková a dodáva: „Veľmi rada spieva, recituje, ak má niekto narodeniny alebo meniny, nikdy na jeho veľký deň nezabudne. Dokonca si vždy pre neho pripraví nejaký príhovor, básničku. Zbožňuje speváčku Oľgu Baričičovú, a preto dala každému klientovi v našom stacionári mená speváčok a spevákov z hudobného programu Šláger. Ona sama je samozrejme jej srdcovou záležitosťou, teda speváčkou Oľgou.“ Simonkina náplň v stacionári však ani zďaleka nekončí spevom. Je veľmi milá, aktívna a ochotná, zapája sa do všetkých aktivít Slovenského Červeného kríža v Senici a klientom v dennom stacionári vždy s úsmevom pomáha. „Už ako malé dieťa s hrdosťou nosila tričko Červeného kríža a jej priateľstvo s nami zotrvalo dodnes. Je výnimočná tým, aký krásny vzťah má k ľuďom a my všetci sa od nej v tomto smere máme čo učiť. Simonka za všetko ďakuje, teší sa z každého jedného dňa, je to skrátka slniečko, ktoré mení naše srdcia a postoje k životu,“ dodáva na záver Veronika Kopúnková.
Budeme radi, keď nás podporíte, aby sme mohli aj naďalej pomáhať ľuďom so zdravotným postihnutím s takým odhodlaním a úsmevom ako Simonka.
