PRÍBEHY POD STROMČEK: VĎAKA SLOVENSKÉMU ČERVENÉMU KRÍŽU MÁME NOVÚ PRÁCU

https://redcross.darujme.sk/1941/

Nájsť si prácu v niektorých regiónoch Slovenka môže byť tvrdým orieškom. Pokiaľ má ísť navyše o zamestnanie, ktoré človeka napĺňa a dostáva zaň slušnú plácu, ani nehovoriac. Ľudia denno denne postávajú na Úradoch práce a dúfajú, že sa na nich usmeje šťastie. Svoje o tom vie aj pani Eva z Rimavskej Soboty, ktorá si vďaka Slovenskému Červenému krížu našla novú prácu.

Nájsť si prácu v niektorých regiónoch Slovenka môže byť tvrdým orieškom. Pokiaľ má ísť navyše o zamestnanie, ktoré človeka napĺňa a dostáva zaň slušnú plácu, ani nehovoriac. Ľudia denno denne postávajú na Úradoch práce a dúfajú, že sa na nich usmeje šťastie. Svoje o tom vie aj pani Eva z Rimavskej Soboty, ktorá si vďaka Slovenskému Červenému krížu našla novú prácu.

Pani Eva bola nezamestnaná takmer 2 roky a za ten čas si zúfalo hľadala prácu v Rimavskej Sobote a okolí. Bola vyučená predavačka, no túto prácu robiť nechcela, preto stála pred neľahkou úlohou, kam sa ďalej posunúť. Z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny dostala pani Eva možnosť zamestnať sa na Územnom spolku Slovenského Červeného kríža v Rimavskej Sobote. „Pracovala som tam rok. Dochádzala som za pacientom, spracovávala som záznamy darcov krvi, zúčastňovala som sa na rôznych seminároch a kurzoch. Cítila som sa tam veľmi dobre vďaka úžasným a milým ľuďom pod vedením rovnako úžasnej pani riaditeľky,“ spomína na časy v Slovenskom Červenom kríži pani Eva. „Vždy ma lákala práca s ľuďmi. Mám rada deti, ale aj starých ľudí, a tak som sa rozhodla pre rekvalifikačný kurz opatrovania. Popritom som sa začala učiť nemčinu so zámerom odísť neskôr do Rakúska a pracovať ako opatrovateľka,“ dodáva.

Eva sa opatrovaniu venuje už viac ako 10 rokov. A hoci začiatky neboli vôbec jednoduché, dnes neľutuje, že sa na túto cestu dala. „Najväčšie problémy mi robila jazyková bariéra,“ vysvetľuje pani Eva. „Veľmi milo ma prekvapilo, aký kredit má Červený kríž v zahraničí. Nečakala som, že je táto inštitúcia vo svete natoľko vážená. Hneď v prvej rodine som mala možnosť sa o tom presvedčiť. Nechceli odo mňa žiadne záruky, stačilo im, že som pracovala pre Červený kríž. A to som prišla do rodiny lekárov,“ hovorí. Zhodou okolností sa práve v tejto rodine situácia skomplikovala, keď sa stav jej pacienta zhoršil natoľko, až začal krvácať z krčnej tepny. Pani Eva neváhala ani sekundu a poskytla mu prvú pomoc, kým neprišla rýchla zdravotná služba. „Vďaka za to, že som v tej chvíli nespanikárila a poskytla prvú pomoc správne, patrí Slovenskému Červenému krížu a kurzu prvej pomoci, ktorý som u nich absolvovala,“ neskrýva radosť zo záchrany staršieho pána pani Eva. Práca opatrovateľky ju napĺňa a ako sama vraví, mala doteraz vždy šťastie na dobré rodiny, láskavých a chápajúcich ľudí, čo je aj dôvodom, že ostáva a naďalej pracuje u našich susedov.

Mám skvelého manžela, ktorý ma podporil v časoch, keď som odchádzala od rodiny za prácou do Rakúska. Naučil sa variť, žehliť, postaral sa o deti, kým ja som zarábala peniaze. Bez toho by to ani nešlo,“ chváli svojho manžela pani Eva a dodáva: „Neskôr si aj on urobil kurz opatrovania na Územnom spolku Slovenského Červeného kríža v Rimavskej Sobote, naučil sa po nemecky a dnes už odchádzame spoločne. Dva týždne pracujeme v rakúskych rodinách a ďalšie dva trávime spoločne doma. Deti sú už dospelé, a tak si to môžeme dovoliť. Máme prácu, ktorá nás baví, no vždy sa tešíme domov na našu najväčšiu radosť, 6 mesačnú vnučku Sofinku.“

Príbehy o lepšom živote nám dávajú silu a sú pre nás jasným signálom toho, že to, čo robíme, má zmysel. Budeme radi, ak sa nám podarí pomôcť aj vám, možno práve vďaka kurzu opatrovania alebo nás podporíte a pomôžete zmeniť životy iných.