História Hnutia detí a mládeže v Červenom kríži od roku 1921

V Československej republike vznikol Dorast ČSČK v januári v roku 1921.  Predchádzal mu zdravotnícky program, ktorého úlohou bolo naučiť deti dokonalej čistote a láske k zdravému vzduchu. Tento cieľ mal po prvej svetovej vojne mimoriadny význam, pretože súvisel so zlepšením podlomeného a oslabeného zdravia detí. Ministerstvo školstva preto súhlasilo, aby sa zdravotnícky program odskúšal najprv v štyroch obecných školách v Prahe a po jeho vyhodnotení sa malo rozhodnúť o prípadnom založení organizácie Dorastu ČSČK. Koncom školského roka 1919/1920 bol program vyhodnotený ako úspešný a bol zaradený do všetkých obecných škôl v Prahe, Brne, Plzni a Bratislave. Tak sa dostal aj na Slovensko.

Ministerstvo školstva a národnej osvety Československej republiky povolilo svojím výnosom z 26. januára 1921 organizovanie Dorastu ČSČK na školách.

Činnosť dorastu sa začala najprv vo veľkých mestách, veľmi rýchlo však prenikla aj do menších miest a dedín.

Dorast ČSČK riadil Ústredný výbor, ktorý tvorili pedagógovia, lekári a sociálny pracovníci. Čestnou predsedníčkou bola PhDr. Alica G. Masaryková a výkonným predsedom bol profesor, filozof PhDr. František Drtina, ktorý ako skúsený pedagóg pochopil význam hnutia Dorastu ČSČK pre žiakov a pedagógov. Zodpovedne budoval organizačnú a obsahovú stránku hnutia práve v jeho začiatkoch.

Dorast ČSČK bol jedinou organizáciou, ktorú ministerstvo na školách povolilo. Bol organizáciou, ktorá často nahrádzala nedostatky štátnej a sociálnej starostlivosti o deti a mládež.

Hnutie Dorastu ČSČK sa zásluhou premysleného a zaujímavého programu, nadšenia a obetavosti členov rozšírilo po celej republike. V júni 1928 bolo v Doraste ČSČK 355 531 členov, z toho 92 135 na Slovensku.  Dorast tvorili Česi a Slováci – 326 967, rusínskej národnosti bolo 13 705 členov, maďarskej 11 930, nemeckej 2 885, židovskej 34, poľskej 10 členov.

Dorast ČSČK vzbudil pozornosť v zahraničí svojou rozsiahlou, koncepčnou a významnou činnosťou, ako aj počtom svojich členov, v ktorom bol na neuveriteľnom štvrtom mieste na svete (za Amerikou, Talianskom a Japonskom).

Obsah činnosti Dorastu ČSČK v podstate zahŕňal všetky hlavné výkonné zdravotnícke i výchovné zložky, najvýznamnejšími sa stalo osvojovanie hygienických návykov, prvej pomoci a zdravotno-preventívnych poznatkov.

Pravidelne sa konali okresné zjazdy Dorastu, pre ktorý sa osobitne vydával v spolupráci s Maticou slovenskou mesačník Slniečko a Knižnica Dorastu ČSČK.

Dorast ČSČK bol medzinárodnou organizáciou, ktorá mala roku 1938 v 52 štátoch sveta 17 500 000 členov. V tom istom roku mal Dorast ČSČK viac ako 800 000 členov, z toho na Slovensku takmer 200 000.

V roku 1939 došlo k zásadným zmenám v organizovaní mládeže na Slovensku. Nová organizácia Hlinkovej mládeže Slovenska od základu zmenila predpoklady ďalšieho úspešného účinkovania Červeného kríža medzi školskou mládežou.

Dorast ČSČK bol obnovený po druhej svetovej vojne a Poradný zbor Dorastu ČK na Slovensku rozširoval naďalej zaslúžilú činnosť dorastu. Na školách sa organizovali školenia prvej pomoci, vytvárali sa zdravotné hliadky a družstvá, ktoré sa starali o čistotu a poriadok v škole i v domácnostiach, začal sa rozvíjať medzinárodný styk na mnohých školách výmenou darčekov a dopisovaním, v čom sa zvýrazňovala základná myšlienka upevňovania mieru.

V roku 1949 sa začali organizovať zdravotné kurzy aj na školách, vzniklo a rozvíjalo sa účinné súťaženie Dobrá práca Dorastu ČSČK.

V roku 1951 však rozvíjajúce sa aktivity začali podstatne meniť v dôsledku reorganizácie činnosti Dorastu. Ústredná pionierska rada Československého zväzu mládeže, založeného ako jedinej unitárnej ustanovizne organizvania mládeže v štáte, z pozície svojej autoritatívnosti zinšpirovala dohodu s vedením ČSČK, podľa ktorej sa Dorast ČSČK nemá už prezentovať ako organizácia, ale len ako hnutie na školách, podriadené tomuto zväzu.

Od roku 1963 sa uskutočňovali špeciálne pionierske tábory pre zdravotne oslabené deti. Od roku 1964 sa otvárali rekreačné tábory v Juhoslávii.

V roku 1976 sa uplatnili zásady pre činnosť dorastových skupín ČSČK na základných a stredných školách, na lekárskych fakultách sa vytvorili fakultné skupiny. Na prevažnej väčšine škôl pracovali zdravotné hliadky a ujímala sa preventívno-branná hra Buď pripravený! Pokračovalo sa v organizovaní pionierskych táborov Červeného kríža a rekreačných pobytov.

V roku 1987 účinkovalo 391 zdravotných družín mladých a počet absolventov školení Mladý zdravotník ČSČK na Slovensku dosiahol 144 245.

Po spoločenských zmenách, ktoré nastali v roku 1989 sa v roku 1990 konala mimoriadna celoštátna konferencia a bol prijatý nový program a stanovy pre ČSČK.

Mladí členovia ČSČK, hlavne medici s obrovským nadšením a nasadením vniesli do tedajšieho najvyššieho republikového orgánu ČSČK nový vietor. Nové aktivity, iniciatívny prístup k práci, zavádzanie nových prvkov do práce ČK po skúsenostiach, ktoré sami získali, alebo si ich naštudovali z práce mládeže v zahraničí, dávali nádej, že po dlhšej akejsi stereotypnej práci u mládeže zadujú nové svieže vetry.

Po vzniku samostatného Slovenského Červeného kríža (1993) bolo úprimnou snahou všetkých najvyšších predstaviteľov, aby Mládež SČK nadviazala na činnosť, poznatky a skúsenosti bývalého Dorastu ČSČK. Z početného Dorastu ČSČK zostala len malá hŕstka členov Mládeže SČK.

Významného postavenia Mládeži SČK sa dostalo už na 1. ustanovujúcom Zjazde SČK v roku 1993. V nových stanovách bolo zakotvené postavenie Mládeže SČK ako organizačnej zložky SČK.

Na sneme v októbri 1997 sa do stanov dostala úloha – združovať do Mládeže SČK aj deti, vychovávať ich, podieľať sa na súťažiach hliadok mladých zdravotníkov orgazinovať rekondičné tábory so špeciálnym programom, robiť kurzy a školenia, šíriť vedomosti o ČK vo svojom regióne, podporovať rozvoj a prípravu projektov mládeže SČK na celonárodnej i miestnej úrovni.

Mládež sa postupne zapojila aj do prevenčných programov a výmeny lektorov zo zahraničia čo napomohlo mládeži k zvyditeľneniu v medzinárodnom meradle.

V súčasnosti je Mládež SČK podľa stanov prijatých v roku 2009 osobitnou organizačnou jednotkou SČK, ktorej úlohou je združovať deti a mládež vo veku 5-25 rokov. Mládež SČK sa venuje práci s deťmi od predškolského veku až po aktivity zamerané na vysokoškolskú mládež. Prostredníctvom integrácie mladých ľudí do štruktúr Červeného kríža vychováva budúcich aktívnych členov SČK.

História mládeže v medzinárodnom Hnutí

2005: Väčšina Národných spoločností ČK/ČP má oddelenie mládeže a realizuje programy mládeže. Viac ako polovica aktívnych dobrovoľníkov sú mladí ľudia.

1999: "Sila Mládeže" druhé celosvetové zasadnutie reprezentantov Mládeže, ktoré sa konalo vo Švédsku spojilo mladých ľudí z 120 Národných spoločností z celého sveta. 
Snem delegátov považuje Politiku Mládeže za relevantnú.

1991: Politika Mládeže Medzinárodnej Federácie spoločností ČK/ČP bola schválená na Sneme Delegátov.

1989: Letný Kemp Mládeže – prvé svetové stretnutie Mládeže ČK/ČP, 511 mladých ľudí zo 132 Národných spoločností sa zišlo v Taliansku.

1969: 96 Národných spoločnosti Červeného kríža má sekciu mládeže.

1946: Založenie Poradného Výboru Mládeže. Tento Výbor slúžil ako poradný orgán pri rozhodnutiach týkajúcich sa Mládeže ČK/ČP.

1935: 51 Národných spoločnosti Červeného kríža má sekciu mládeže.

1923: Založenie Oddelenia mládeže na Sekretariáte Ligy spoločností ČK/ČP (dnes Medzinárodná Federácia spoločností ČK/ČP).

1922: Oficiálne uznanie a opodstatnenie programov mládeže ČK/ČP na zhromaždení Ligy spoločností ČK/ČP.
16 Národných spoločnosti Červeného kríža má sekciu mládeže.

1918: 4 Národné spoločnosti Červeného kríža má sekciu mládeže.

1906: Prvé zapojenie mladých ľudí počas pomoci v čase mieru pre obete zemetrasenia v San Franciscu.

1892: Prvý oficiálny pokus zapojiť mládež do práce Červeného kríža.