Plagát SČK priviedol Ivana Miškoviča až k medaile MUDr. J. Kňazovického

SČK Územný spolok Orava  15.06.2021, na počesť Svetového dňa darcov krvi,  zorganizoval slávnostné odovzdávanie ocenení viacnásobným darcom krvi. Medzi štyrmi darcami, ktorí boli ocenení  medailou MUDr. J. Kňazovického, bol aj Ivan Miškovič z obce Zubrohlava.  Po kultúrnom programe, prevzatí ocenenia a krátkom občerstvení nám poskytol zaujímavý rozhovor. Boli sme zvedaví, či si pamätá na svoj prvý odber, ako vníma darcovstvo krvi, prečo krv dáva a či by chcel poslať nejaký odkaz tým, ktorí s darovaním krvi  ešte váhajú. Prečítajte si jeho vyznanie:

„Prvýkrát som daroval krv ako vojak na Kysuciach v Čadci. Bolo to také kolektívne rozhodnutie. Viac-menej vždycky ma to nejako lákalo. Len potom som odišiel na dlhšie obdobie pracovať do zahraničia. Po návrate som aj chcel znovu darovať krv, ale tá príležitosť nebola. Vlastne bola,  len ja som ju nevidel. Až neskôr, presne si pamätám: v pekárni, kde som chodieval kupovať pečivo, visel  plagát. Bol to plagát Červeného kríža a propagoval mobilný odber krvi MS SČK Rabča. Šiel som tam a tak som vlastne začal s pravidelnými darovaniami krvi. Chodieval som na mobilné odbery krvi, ktoré organizoval SČK v okolitých obciach. Kvôli práci som občas daroval krv aj v Bratislave, kde ma pre dobré zdravotné výsledky oslovili, či nechcem darovať krvné doštičky. Súhlasil som. Zapísali ma  do registra  darcov NTS v Ružinove. Zo začiatku sa neozývali, ale ja som sa už začal o to sám zaujímať. Natrafil som na výzvu z Národného onkologického ústavu. Ozval som sa im, absolvoval som úvodné vyšetrenia. Všetko bolo v pohode, tak som išiel na prvý odber krvných doštičiek. Potom ma začali pozývať aj do Ružinovskej nemocnice. Ono sa povie, že to sa zbierajú potom plakety, ale nie je to o tých plaketách. Kto to skúsil, vie o čom hovorím. Stačilo mi vidieť tých onkologických pacientov.

Chcel som však urobiť ešte niečo viac. Doma,  na Orave, mi chýbala väčšia propagácia darcovstva krvi. Nemal som žiadny profil na facebooku a tak som si zaregistroval stránku. Začal som informovať o odberoch v okolitých obciach, zdieľať články o darcovstve a podobne. Keď som robil plagáty pre odbery v okolitých obciach, tak ma napadlo: prečo by som odbery nerobil aj u nás, v obci Zubrohlava?  Pozisťoval som si, koho, čo, kde osloviť a zorganizoval som odber. Ešte som nebol člen Červeného kríža,  ale zdalo sa mi veľmi vhodné osloviť  náš miestny spolok  SČK a ponúknuť im spoluprácu. Zo začiatku mali obavy, či budeme mať dosť darcov, keďže okolité obce Rabča a Klin už mali zázemie silné. Vyhliadol som si mesiace konania odberov tak, že jedna obec má termín pred nami, jedna po nás a tak sme si „nekonkurovali“ . Máme to nastavené v presnom cykle, čo vyhovuje nám, aj darcom.

Pre mňa facebook nič neznamená, len čisto nástroj na propagáciu darcovstva krvi na Orave. Snažím sa dať darovanie krvi do pozornosti hlavne mladým, ale aj deťom u nás,  na ZŠ,  cez súťaže v kreslení,  ktoré ako miestny spolok organizujeme. Ja som sa v tomto všetkom  našiel, aj napriek tomu, že mám svoju rodinu, prácu a aj kopec iných koníčkov.  Ale ja nemôžem byť neaktívny…

A čo mi dáva darcovstvo krvi ? Dobrý pocit, že ako človek môžem niečím pomôcť. Pre mňa to nie je nič extra špeciálne. Idem vždy rád, vždycky sa na to teším. Tým, ktorí s darovaním krvi váhajú, by som chcel odkázať, že sa  netreba báť. Určite sa  treba zamyslieť nad tým,  koľkým ľuďom to dokáže pomôcť. A to je najdôležitejšie. Keď sa človek bojí ihly, treba otočiť hlavu na druhú stranu a nedívať sa. Treba ísť pre dobrý pocit, že človek môže pomôcť. Všetky tie predsudky a strach treba hodiť za hlavu . Až keď krv darujem, môžem vedieť, či mi to robí zle. Keď človek môže a nastaví sa na to, potom už bez toho nemôže existovať. “

Ďalšie články