https://redcross.darujme.sk/1941/
Práca ľudí zo Slovenského Červeného kríža nie je len o prvej pomoci, darovaní krvi či finančných zbierkach pre ľudí v núdzi. Sme pripravení pomôcť aj jednotlivcom, ktorí sa ocitli v neriešiteľnej situácii a nevedia si pomôcť sami. Taký bol aj prípad pána Ladislava, ktorý sa cítil bezradný po tom, ako sa jeho mama mala vrátiť z nemocnice.
Práca ľudí zo Slovenského Červeného kríža nie je len o prvej pomoci, darovaní krvi či finančných zbierkach pre ľudí v núdzi. Sme pripravení pomôcť aj jednotlivcom, ktorí sa ocitli v neriešiteľnej situácii a nevedia si pomôcť sami. Taký bol aj prípad pána Ladislava, ktorý sa cítil bezradný po tom, ako sa jeho mama mala vrátiť z nemocnice.
Mamu pána Ladislava mali prepustiť z nemocnice v stredu, na kedy jej objednal prepravnú službu. A tu sa to všetko začalo komplikovať… V deň plánovaného odchodu z nemocnice ho lekár informoval, že jeho mamu si na oddelení nechajú o pár dní dlhšie – do piatku. Pán Ladislav čakal, že reakcia zo strany územného spolku SČK nebude dvakrát príjemná, keďže bolo auto pre neho rezervované zbytočne. Na jeho počudovanie mu bolo bez akýchkoľvek výčitiek prisľúbené, že jeho mamu v piatok odvezú, len čo bude auto k dispozícii v Leviciach. Dlho sa však pán Ladislav netešil. Vo štvrtok mu mama do telefónu oznámila, že ju prepustia z nemocnice už o dve hodiny. „Bol som bezradný. Obvolával som všetkých známych, susedov, kamarátov, keďže rodinu v Leviciach nemáme, no ak mi aj prisľúbili pomoc, tak väčšinou mohli až večer po práci. To by nebol až taký problém, no mamu nebolo možné naložiť do obyčajného osobného auta,“ spomína na ten deň pán Ladislav. „Iná možnosť mi už nezostala, a tak som sa rozhodol zavolať do SČK. Tušil som, že auto bude obsadené a vzhľadom na to, že sme potrebovali aj asistenta, vôbec ma neprekvapilo, že som nepochodil. No v tom mi ochotná pani z SČK povedala, že niečo skúsi a neskôr mi zavolá.“ Pán Ladislav nečakal, kým sa situácia sama vyrieši a ďalej sa pokúšal nájsť niekoho, kto by s jeho mamou aspoň počkal v čakárni pred oddelením, kým pozváža kamarátov, ktorí by pomohli. Jeho zúfalé pokusy o nájdenie riešenia prerušil telefonát: „Pán Magyar, o 13:30 budeme na neurológii aj s asistentom.“ Pán Ladislav neskrýval nadšenie a dojatie: „Bol to pre mňa hotový zázrak! Pracovníci SČK zabezpečili mojej mame nielen odvoz, ale aj asistenta na presný čas, kedy ju mali prepustiť z nemocnice.“
Naša pomoc pána Ladislava nenechala chladným a už o pár dní dorazil na Územný spolok SČK v Leviciach ďakovný list plný emócií. „Pri mojej osobnej návšteve kancelárie si ma pracovníčky posielali od jednej k druhej. Nie však preto, aby sa ma zbavili, ale preto, lebo tá druhá pani mi vedela ako odborník pomôcť lepšie, zatiaľ čo ostatné ženy v kancelárií robili s obrovským nasadením pre svojich klientov. Bol to neuveriteľný zážitok a myslím si, že by k vám mali chodiť na povinné exkurzie z mnohých úradov a žiaľ, asi aj z niektorých zdravotníckych zariadení,“ píše pán Ladislav vo svojom ďakovnom liste. „Samozrejme, majú vaše pracovníčky aj slabé stránky , a to nedostatky zo slovenského jazyka, pretože nepoznajú bežné slovenské výrazy ako nemáme, nevieme, nedá sa, neposkytujeme, nerozumieme a neotravujte,“ vtipkuje pán Ladislav a dodáva: „Všetkým, ktorí sa podieľali na riešení prevozu mojej mamy, patrí obrovské ďakujem.“
Slová, aké napísal pán Ladislav vo svojom ďakovnom liste nás utvrdzujú v tom, že svoju prácu robíme so srdcom a plným nasadením. Budeme radi, ak nás podporíte, aby sme mohli naďalej pomáhať ľuďom v pre nich neriešiteľných situáciách.
Stiahnutie súboru prebehlo úspešne.