Si si istý, že si čistý?
Poznáš svoj HIV status?
Si si istý, že si čistý? Táto otázka mi tkvie v pamäti, odkedy som ju prvýkrát uvidela. Úplne prostá, priam až primitívna otázka ma prinútila zamyslieť sa: „Som si istá, že som HIV-negatívna?” Je iba jeden spôsob, ako si s čistým svedomím môžem povedať, že som nie som nakazená HIV – musím sa dať dobrovoľne otestovať.
Napriek tomu, že test na HIV je ako každý iný, bojíme sa ho. Prečo sa ho tak bojíme? Ak žijeme zdravo a dávame si pozor, test by nám mal len odzrkadliť naše predpoklady.
CDC (Úrad pre kontrolu chorôb v USA) odporúča všetkým vo veku od 13 do 64 rokov absolvovať testovanie na HIV ako súčasť bežnej zdravotnej starostlivosti. Prečo by mal byť jej súčasťou? Ako už dobre vieme, HIV sa nemusí prenášať len pohlavným stykom, môžeme sa ním nakaziť v detstve od infikovanej matky, pri zdieľaní ihiel s nakazeným, ak pri zachraňovaní života bez rukavíc prídeme do kontaktu s krvou zachraňovaného, atď. Mali by sme prestať odsudzovať ľudí s HIV, keďže nie vždy môžu za svoj osud.
Ľuďom, ktorí patria do rizikovej skupiny, sa odporúča podstúpiť test častejšie. Ako zistíte, že patríte do rizikovej skupiny? Ak odpoviete „áno“ na niektorú z nižšie uvedených otázok, mali by ste sa dať otestovať pre vlastné bezpečie:
- Mali ste za svoj život viac ako jedného sexuálneho partnera?
- Mali ste nechránený sex s osobou, ktorej zdravotný stav nepoznáte?
- Ste muž, ktorý mal sex s iným mužom?
- Mali ste sex s HIV-pozitívnym partnerom?
- Zdieľali ste ihly alebo striekačky s inými ľuďmi?
- Diagnostikovali Vám alebo ste sa liečili na inú pohlavne prenosnú chorobu?
- Bola Vám diagnostikovaná alebo ste boli liečení na hepatitídu alebo tuberkulózu (TBC)?
- Mali ste sex s niekým, kto by mohol odpovedať „áno“ na niektorú z vyššie uvedených otázok?
Ak ste na niektorú otázku odpovedali áno, nemali by ste sa hanbiť. Práve naopak, radšej sa presvedčte, kým nie je neskoro.
Kam by som mal/a ísť, ak sa chcem dať otestovať ?
Vyšetrenie ponúkajú Poradne pre problematiku HIV/AIDS pri vybraných regionálnych úradoch verejného zdravotníctva SR, Národné referenčné centrum pre prevenciu HIV/AIDS na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, Dom svetla v Bratislave a oddelenia klinickej mikrobiológie nemocníc. O odber krvi na laboratórne vyšetrenie je možné požiadať aj u všeobecného lekára.
Pri testovaní treba brať do úvahy inkubačnú dobu daného ochorenia, aby výsledok nebol falošne negatívny. Test na HIV má zmysel vykonať najskôr po uplynutí troch mesiacov od rizikovej udalosti.
Nebojme sa prebúrať tabu spojené s témou HIV! Urobme prvý krok a ukážme druhým, že mať istotu o našom HIV statuse je rovnako dôležité, ako poznať našu krvnú skupinu či alergie. Poznanie statusu nám pomôže podniknúť kroky potrebné k tomu, aby sme udržali seba a svoju partnerku/svojho partnera v bezpečí.
Autorka: Barbora Balašová, dobrovoľníčka Mládeže SČK
Viac informácií nájdete na: