5 mýtov o Ženevských dohovoroch

Ženevské dohovory sú základným kameňom medzinárodného humanitárneho práva, sú známe tiež pod názvom vojnové právo, cieľom ktorého je zmenšovať utrpenie počas ozbrojených konfliktov. Pri príležitosti 70. výročia ich prijatia sa Dr. Helen Durham, riaditeľka pre medzinárodné právo a politiku pri Medzinárodnom výbore Červeného kríža (MVČK) podelí o päť mýtov, ktoré sa o dohovoroch šíria.

Mýtus č.1:     Vo vojne neexistujú hranice ľudského utrpenia.

Fakt: Sociálne médiá a spravodajské stanice sú zahltené reportážami o konfliktoch a násilí od Sýrie až po Južný Sudán. Všetky tieto informácie ľahko vyvolávajú dojem, že násiliu počas konfliktu sa nedá zamedziť. Ženevské dohovory napriek tomu hlásajú myšlienku, že aj vojny majú hranice. Pravidlá, ktoré obsahujú riešia situáciu ranených a chorých, zákaz mučenia, právo rodín na informácie o ich nezvestných príbuzných a požadujú, aby sa s väzňami zaobchádzalo humánne.

Sme svedkami toho, ako sa právo každodenne realizuje: keď armáda vynaloží úsilie, aby počas útokov nezasiahla civilné budovy, keď hliadka na kontrolnom stanovišti dovolí prevoz zranených, keď deti vo frontovej línii dostanú jedlo a inú humanitárnu pomoc a keď sa zlepšujú životné podmienky zajatcov.

Ako o Ženevských dohovoroch povedal Nelson Mandela: “neustále a nástojčivo nám pripomínajú spoločný záväzok k vzájomnej ohľaduplnosti, a najmä v dnešných časoch, ktoré podnecujú skôr opačné správanie.“ (Londýn, 2003)

Mýtus č.2:     S niektorými skupinami nemôžeme a nesmieme nadväzovať kontakty

Fakt: Ženevské dohovory požadujú, aby MVČK zapojil všetky strany konfliktu. MVČK doteraz nadviazal dialóg celosvetovo približne s 200 ozbrojenými skupinami, ktoré mali priamy súvis s humanitárnymi operáciami a záujmami. Decentralizované, neštátne skupiny sú pod vplyvom riadiacich štruktúr a naše prieskumy ukazujú, že ich lídrov je možné pozitívne ovplyvňovať tak, aby dodržiavali Ženevské dohovory.

Dnešný svet sa snaží hľadať rovnováhu medzi bezpečnostnými záujmami štátov, spravodlivosťou pre obete a pre tých, ktorí prežili, právnymi záväzkami voči nepriateľským stranám a humanitárnymi potrebami.

Medzinárodné humanitárne právo môže pomôcť. Nehodnotí motív bojov. Hlása, že každý, kto sa aktívne nezapája, alebo sa už viac nebude zapájať do bojov, má nárok na ochranu a musí sa s ním zaobchádzať humánne. Aj keď je to nepriateľ.

Mýtus č.3:     Ženevské dohovory sú zastarané

Fakt: V roku 1949 nikomu nenapadlo, že je potrebné definovať neuvážený alebo neprimeraný útok v kybernetickom priestore. Autori a signatári rovnako nepredpokladali ani taký obrovský nárast konfliktov, ktoré nemajú medzinárodný charakter, alebo vznik rôznorodých ozbrojených skupín.

Tak ako sa mení podstata konfliktov, mení sa aj vojnové právo. Rapídne sa rozvíjajúce technológie vytvárajú nové frontové línie v kybernetickom priestore a nové technológie, ako autonómne zbraňové systémy. MVČK znepokojujú potenciálne straty na ľudských životoch súvisiace s kybernetickými operáciami a pracuje na pochopení a vyjasnení základných problémov, ktoré sa týkajú nových technológií a zbraní. Ide hlavne o humanitárne následky a právne požiadavky.

Mýtus č.4:     Nie sme schopní spoločne konať s cieľom riešiť hrozby ktorým čelíme. 

Keď sa po strašných hrôzach druhej svetovej vojny svet spojil, vzájomné odhodlanie zabrániť v budúcnosti podobnej masovej deštrukcii bolo také silné, že rokovania vedúce k vzniku Ženevských dohovorov trvali len štyri mesiace. Zdanlivo nemožný krátky časový rámec ukazuje, čo sa dá dosiahnuť, keď sú štáty nútené konať.

Mýtus č.5:     Medzinárodné dohody nič nezmenia.

Fakt: Veľmi dobre si uvedomujeme, že Ženevské dohovory a vojnové právo nezastavia hrôzy na bojiskách. Ale rešpektovanie medzinárodného humanitárneho práva výrazne zmenšuje hrozby pre civilné obyvateľstvo.

Počínajúc dohodami o zákaze nášľapných mín, vďaka ktorým sa výrazne znížilo ich používanie a ochránili sa tisíce životov, až po Ženevské dohovory, ktoré nám v minulom roku umožnili navštíviť viac ako milión zadržaných osôb, medzinárodné právo určite prináša úžitok mnohým ľuďom, ktorí sa v konflikte snažia nejakým spôsobom prežiť.

Prezident MVČK Peter Maurer hovorí: „Svet sa jednoznačne dohodol, že ľudskosť musí prevládať aj v čase vojny. Je absolútnou pravdou, že bez Ženevských dohovorov by sme na tom boli horšie. Potrebujú však viac podpory, silnejších zástancov a ducha inovácie, aby prinášali nové spôsoby ochrany ľudí v dnešnom rýchlo sa meniacom svete.“