70. výročie Ženevských dohovorov

Aj vojny majú pravidlá

Ženevské dohovory sú živým celosvetovým záväzkom, ktorý sa zrodil z utrpenia aké dnes vidíme v Sýrii, Jemene, Južnom Sudáne a v iných konfliktoch vo svete. Na základe následkov druhej svetovej vojny a holokaustu, v roku 1949 štáty spoločne prijali dohovory, pretože zhmotňovali medzinárodné hodnoty etického správania. Po sedemdesiatich rokoch zostávajú naďalej dôležité a zachraňujú životy, tak ako to pôvodne bolo ich cieľom.
 

Ženevské dohovory predstavujú pragmatickú rovnováhu medzi vojenskou nevyhnutnosťou a humanitárnym hľadiskom. Tieto zákony vojny stanovujú základnú povinnosť, že aj počas ozbrojených konfliktov sa s ľuďmi musí zaobchádzať humánne. Aj nepriatelia sa musia navzájom vnímať ako ľudské bytosti. Preto je našou spoločnou výzvou, aby sme našli spôsoby, ako zabezpečiť, väčší rešpekt v rámci meniacej sa dynamiky konfliktu. Vyzývame štátnych aj neštátnych predstaviteľov, aby túto výzvu prijali a celosvetovo a jednoznačne rešpektovali, implementovali a zabezpečovali dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva (MHP).

Dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva významne znižuje riziko ujmy pre civilné obyvateľstvo. Konkrétne prejavy medzinárodného humanitárneho práva pozorujeme každý deň – keď je zranenej osobe umožnený prejazd cez kontrolné stanovište, keď dieťa dostane jedlo a inú humanitárnu pomoc, keď sa zlepšujú životné podmienky zadržaných, alebo keď majú možnosť kontaktovať svoje rodiny.

Nekompromisná verejná ochrana týchto praktických pravidiel je rozhodujúca. Utrpenie vo svete na nás pôsobí zdrvujúco a ľahko sa od neho odvraciame. Preto potrebujeme každého človeka, kdekoľvek vo svete, aby svojimi schopnosťami a vedomosťami, svojimi zdrojmi a svojím hlasom podporil našu humanitárnu misiu.

Technologický rozvoj rapídne postupuje, vytvára nové bojové línie v kyberpriestore a zároveň nové spôsoby boja, vrátane autonómnych systémov zbraní a technológií na diaľkové ovládanie. Ale základné myšlienky MHP naďalej platia. Vyzývame štáty, aby obnovili svoje záväzky vyplývajúce zo Ženevských Dohovorov a ich Dodatkových protokolov a aplikovali ich etické a právne princípy na moderné spôsoby vedenia vojny. Pokiaľ budú existovať konflikty, musíme zamedzovať utrpeniu.

Pravidlá boja sú porušované v konfliktoch na celom svete. Tento fakt môže vyvolávať dojem, že ich princípy nikto nerešpektuje a nie sú opodstatnené. Bolo by však mylné a nebezpečné, keby sme uverili, že tieto pravidlá sú zbytočné. Bagatelizovaním ochrannej sily MHP riskujeme, že vytvoríme bludný kruh v ktorom budeme násilnosti vnímať ako niečo banálne, čo patrí k vojne. Proti tomuto musíme bojovať. Násilie je neprijateľné a je možné sa mu vyhnúť. Priveľký dôraz na násilie zatieňuje tisíce príkladov a situácií, v ktorých sa právo dodržalo: neútočilo sa na nemocnice, vodné systémy, ušetrili sa životy civilistov, so zajatcami sa zaobchádzalo humánne, zraneným povolili prejazd cez kontrolné stanovište alebo deti dostali jedlo.

Dnes patria Ženevské dohovory k jedným z mála celosvetovo ratifikovaných medzinárodných dohôd, pretože nestelesňujú len právo, ale aj univerzálne hodnoty etického správania. Hoci história Hnutia siaha viac do minulosti, mandát Medzinárodného výboru Červeného kríža chrániť a zmierňovať utrpenie v čase vojny je pevne zakotvený v Ženevských dohovoroch z roku 1949.

Čo si myslia ľudia o vojne – prieskum

V roku 2016 sa realizoval prieskum s názvom Čo si ľudia myslia o vojne, v ktorom bolo oslovených 17 tisíc ľudí v 16 krajinách, aby sa podelili o svoje názory na rôzne otázky týkajúce sa vojny (viac informácií nájdete tu). V roku 2019 bude prieskum pokračovať pod názvom Čo si deti milénia myslia o vojne.

Výsledky prieskumu:
8 z 10 opýtaných ľudí si myslí, že útoky bojujúcich strán by mali čo najmenej zasahovať civilné obyvateľstvo. Rovnaký počet opýtaných si myslí, že útoky na nemocnice, ambulancie a zdravotníckych pracovníkov s cieľom oslabiť nepriateľa sú nesprávne.

7 z 10 ľudí si myslí, že zdravotnícki pracovníci by mali poskytnúť pomoc zraneným a chorým civilistom z oboch strán konfliktu. Ale zároveň, skoro štvrtina opýtaných je presvedčená, že zdravotnícki pracovníci by sa mali starať len o tých, ktorí sú „na ich strane“.

78% ľudí, žijúcich v krajinách postihnutých vojnou sa vyjadrilo, že nie je správne útočiť na nepriateľa v obývaných oblastiach, pretože mnoho civilného obyvateľstva pri tom príde o život. V štátoch, ktoré sú stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN si to myslí len 50% ľudí.

26% ľudí, z krajín, ktoré sú stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN si myslí, že uprieť civilnému obyvateľstvu základné veci, ako jedlo, vodu a lieky, s cieľom oslabiť nepriateľa, je len „súčasťou vojny“, v porovnaní so 14% opýtaných z krajín postihnutých vojnou.

Prekvapujúcich 36% opýtaných verí, že zajatí nepriateľskí vojaci môžu byť vystavení mučeniu, s cieľom získať dôležité vojenské informácie. Len niečo menej ako polovica opýtaných (48%) si myslí, že takéto zaobchádzanie nie je správne, v porovnaní so 66% v prieskume z roku 1999. 16% sa nevedelo vyjadriť.

Medzinárodné humanitárne právo nehodnotí motív bojov. V Ženevských dohovoroch je konkrétne uvedené, že každá osoba, ktorá sa aktívne nezapája, alebo už aktívne nezapája do bojov, má nárok na ochranu a musí sa s ňou zaobchádzať humánne. Každého, dokonca aj nepriateľa, musíme považovať za človeka a chrániť ho.

Čo to znamená v praxi?

• Nikto nesmie byť vystavený mučeniu, alebo iným formám zlého zaobchádzania.
• Zakazuje sa znásilňovanie a iné formy sexuálneho násilia.
• Zraneným a chorým musí byť poskytnutá zdravotná starostlivosť.
• Zakazuje sa útočiť na nemocnice a zdravotnícky personál.
• So zadržanými ľuďmi sa musí zaobchádzať humánne.
• Rodinní príslušníci majú právo na informácie o osude svojich príbuzných.
• S mŕtvymi sa musí zaobchádzať dôstojne.